Monday 27 December 2010

Rasista

Akoze ja nie som rasista. Ale ostatni v kostole su. Vyskieraju tie rasisticke ksichty na mna. A obtazuju ma timi rasistickymi picovanami. Ze kedy dostane ten kokot z devinske picovskej Vsi medailu, o tom Dedem mi stale otravuju mysel. Potom sa modlia k zidovi na krizi a tu som celkom stratil pojem o case a o Slovakoch. Nosia na hrudi kriz, cosi splietaju o cistom Slovensku a divaju sa tymi jebnutymi pohladmi s baznou na znak kriza. Mily kokot rasista a nie  je vlatne slovensky kriz odvodeny od toho zida. Da sa tak zit? Konflikt vo vasich kokotskych hlavach musi byt neznesitelny.
Chodia do kostola sadaju si ku mne, davaju mi znak pokoja a mieru. Maju spotene ruky a cudny pohlad v ociach. Cosi vetria, cosi citia. Ach aha ja nie som rasita. Tak ma idu dojebat tymi ich nozmi, no a co aj tak ma nebavi Slovakom byt. Nuda. Fuck.

Farar

Laska je vymysel, aby do kostola aspon niekto niekedy v tomto skurvenom zivote na chvilu nazrel. Aby videl toho fuzateho, pribiteho na krizi, nechapem za mal taku malu bradu. Ale nechapem toho viac. Tak sa pozeram na tie klince a rozmyslam, ze aj vacsie by mohli byt, ved ten katolik co sa prave modli ruzenec sa preto urcite neurazi.
A ta smradlava pica co sedi vedla mna, kedy konecne pochopi ze cislo sestnast nie je moc stastne. A Benedikt sa musi za Razingera v hrobe prevracat. A preco tak kurevsky smrdi, co setri na teplej vode? Kedy konecne pochopi, ze okresna sprava udrzby bytov jej ajtak najebe do pausalu stale vacsie a vacsie sumy. Alebo to robi z pokania? Pretoze ten farar co sa spovedala pri nom tiez smrdel? Pretoze kedysi ked som sa este ja spovedal synak, to bolo tak ze farar smrdel. Smrdeli mu nohy, smrdelo mu z ust, a co je najhorsie smrdelo mu svedomie. A to si synak velmi dobre zapamataj. Nebude dobreho Slovaka na zemi pokial bude peklo v tej dutej fararove gebeni.

Robotnik

Ja som taky robotnik. Hrdina robotnickej triedy. Nebavia ma keci vyvolenych. Sociologocke poucky sociologov, politicke floskuly politologov.
S hrdostou sa pozeram do oci kokotov, co na teba cumia s tych jebnutych aut s foliami aby nikto nevidel, co za picovinu vymyslel ten ktory facker. Zivot sa zmenil, ale moje vnutro nie. Zostal som tam kde sa nic nedeje.
Rano vstanem a obarim sa kavou nie cajom, potom to utrem vlkou handrou, pravidelne to robim, nech si niekto nemysli, ze nie. Aj do kostola chodim, preco nie. V kostole sa to najviac preukaze, kto s kym aku chujovinu kuje. A potom este do krcmi chodim, ale tam kokoti nechodia. Iba dalsi hrdinovia robotnickej triedy, ako ja.

Sunday 5 December 2010

Zase

Zase, prides ani nepovies dobre si sa mala.
Co nevidis v akych srackach sa pohybuje moje svedomie?
Co nevidis, ze poetika pritomnosti sa zmenila na kritiku buducnosti?
Alebo este lepsie na hovna minulosti.
Chce sa ti grcat ked pozeras na moj ksicht,
nemusis vraviet ja to davno viem.
Aj mne sa chce grcat, ked ta vidim prechadzat okolo kostola, ani tam nenakuknes.
Pretoze sa asi bojis boha, pomodlis sa iba potajme.

Saturday 4 December 2010

Nikdy sa nestretneme

Asi ked sa stretneme nic nepovieme tomu idiotovi nad nami. Co ochranuje veriacich a na neveriacich z vysoka sere. Z vysoka a riedko.
Nepomodlime sa Otcenas a Zdravas bude iba hlupa rozpravka pre nastrocnych.
Asi ked stretneme tak ti poviem vulgarity, tak ich nemas rada. Nie si pre mna podstatna a naco vlatne vypisujem nezmysly, vsetko ti poviem az ked sa stretneme.
Ale ty sa so mnou nechces stretnut.
Nemas zaujem o vulgarity, nechapem preco, ved sa na ne pripravujes cely zivot.
- Chod do riti - mi cez telefon odpovedas.
- Co to nechapes ty debil, uz je koniec. Trtkam teraz z inym, - smejes sa mi do ksichtu.

Vlastne nikdy sa uz nestretneme.